Počiatky obce a farnosti

roztrúsené a nepočetné osídlenie možno v tejto časti hornej Kysuce
predpokladať už v 14. a 15. storočí. 

V roku 1417 sa prvý raz v dejinách stretávame s názvom Čadca, ktorý v tom čase označoval širšia oblasť a dokonca aj dva potoky, dnešnú Čierňanku a potok Oščadnica.

Založenie Čadce spadá do pohnutej doby feudálnej anarchie po bitke
pri Moháči v roku 1526. Majiteľmi Strečna, Lietavy, Žiliny boli od roku 1529
bratia Peter a Mikuláš Kostkovci zo Sedlíc a tieto majetky si udržali aj po roku
1532, kedy prešli na stranu cisára Ferdinanda.

V roku 1540 sa sobášom s dcérou Mikuláša Kostku Annou stáva
jedným z vlastníkom Strečna Štefan Deršfi, jemu tieto majetky pripadli po
smrti Kostku v roku 1556. Hrad a panstvo Budatín v tom čase vlastnili
Ladislav a Mojžiš Suňogovci, ktorí v roku 1534 násilne zaujali pozemky pri
potoku Čadca patriace strečnianskym Kostkovcom a začali tu budovať novú
dedinu.

O duchovnú správu danej oblasti sa v 16. storočí staral farár
z Kysuckého Nového Mesta (KNM), prípadne Žiliny (keďže Krásno, ku
ktorému patrila značná časť neskoršej Čadce, patrilo ešte v roku 1586
k žilinskej fare, pretože bolo majetkom žilinských dedičných richtárov).

Evanjelická farnosť

Vzhľadom na to, že niekedy v 60. rokoch 16. storočia sa na
Budatínskom panstve uchytila zásluhou zemepánov reformácia, vznikla
v KNM evanjelická farnosť, ku ktorej patrili takmer celé Kysuce s výnimkou
Bystrickej doliny a častí na západe regiónu patriace panstvu Bytča.

K tejto farnosti celkom iste už v 16. storočí patrila aj Čadca. Vyplýva to
z listiny Mojžiša Suňoga z roku 1601, v ktorej sa upravovali povinnosti
jednotlivých dedín voči kysuckonovomestskému farárovi. M. Suňog ňou
potvrdil príjem evanjelických kňazov, ktorý im určil vo svojej listine v roku
1586 jeho otec Ján na základe ešte staršieho regestu z roku 1574.

Podľa tejto listiny všetci obyvatelia Čadce spoločne boli povinní
kysuckonovomestskému evanjelickému farárovi odovzdávať 2 zlaté a z tejto
sumy 25 denárov prislúchalo tamojšiemu učiteľovi. Ak išiel farár do Čadce,
panský krčmár sa mal postarať o jeho stravu a pitie. Kostol sa ešte
nespomína, no nie je vylúčené, že tu už mohol byť postavený.

Keďže farnosť KNM bola rozsiahla, v roku 1608 bol do farnosti
uvedený diakon (kaplán) Melchior Višňovský. Aj voči kaplánovi mali jednotlivé
obce farnosti presne určené povinnosti. Čadca mu bol povinná odvádzať
jeden zlatý ročne.

Dušpastierska činnosť takéhoto rozsiahleho územia bola mimoriadne
náročná, z tohto dôvodu sa veľká farnosť začala postupne deliť. Ako prvá sa
z veľkej farnosti odčlenila práve Čadca.

Evanjelická farnosť v Čadci vznikla v roku 1620, kedy
kysuckonovomestský farár Štefan Krušpier privolil, aby sa Čadca
osamostatnila s podmienkou, aby mu ročne odvádzala 12 zlatých. V čase zriadenia farnosti už musel byť postavený aj prvý drevený kostol.

K novej farnosti boli pripojené všetky vtedy existujúce obce, tzn.
Horelica, Raková, Staškov a Svrčinovec a postupne i ďalšie novovytvorené
obce Podvysoká, Oščadnica, Čierne a Skalité.

Obdobie rekatolizácie

Počas rekatolizácie zaujali miestny kostol katolíci niekedy v období
1672-1673 a pôvodne evanjelická farnosť sa zmenila na katolícku, ktorá
kontinuálne nadviazala na činnosť svojej predchodkyne.

Dokladom je vizitácia z roku 1713, ktorá sa pri štolárnych poplatkoch
odvoláva na dátumy ešte z čias zriadenia farnosti. Podľa nariadenia
zemepána (v tom čase evanjelika Mojžiša Suňoga) z 10. septembra 1620
a 16. novembra 1621 bola určená ľubovoľná štóla.

V roku 1674 sa konala prvá zachovaná katolícka vizitácia farnosti,
vďaka ktorej máme aspoň stručné údaje o kostole a fare. Vizitáciu vykonal
v tom čase dubnický farár a trenčiansky archidiakon Juraj Novosedlík, ktorý
sa však neodvážil prísť do Čadce osobne kvôli potulujúcim sa zbojníkom.
Čadčianskeho farára si zavolal do KNM a ten mu podal požadované
informácie.

Farnosť viedol Gabriel Ferdinand Kviedčinský, ktorý duchovne
spravoval 9 obcí: Čadcu, Rakovú, Staškov, Podvysokú, Svrčinovec, Čierne,
Skalité, Oščadnicu a Horelicu. Zákopčie sa uvádza ako sporné územie, ktoré
ale patrilo k fare v KNM.

Drevený kostol bol zasvätený sv. Bartolomejovi. Kviedčinsky v Čadci
pravdepodobne nepôsobil dlho, pretože 16. apríla 1676 tu bol uvedený Ján
Ribarsky, pôvodom Poliak.

Ani ten tu nepôsobil dlho, lebo v nasledujúcom roku sa do Čadce dostal za farára Tomáš Kubica pôvodom zo Žabovřeskov pri Brne. Ako farár pôsobil v Novom Jičíne, potom v Rosine a z Rosiny prišiel do Čadce, kde, podľa dostupných údajov bol 8 rokov.

Jeho pôsobenie vo farnosti však bolo narušené nepokojnými časmi
v období protihabsburského povstania Imricha Tököliho. Z istého vyšetrovania
hraničného uhorsko-sliezskeho sporu sa dozvedáme, že čadčiansky vojvoda
Ján Belanský bol obvinený z toho, že v roku 1680 z fary vyhnal katolíckeho
farára Kubicu a namiesto neho sa odvážil dosadiť akéhosi utečenca, ktorý
ušiel pred represáliami zo Sliezska kvôli svojmu vierovyznaniu. 

Týmto evanjelickým utečencom bol Ondrej Bazilides. Vypudenie Kubicu bolo asi len
dočasné, pretože v Čadci pôsobil 8 rokov a k nepríjemnostiam s čadčianskym
vojvodom došlo niekedy v roku 1680.

Kubicu vo funkcii farára nahradil v roku 1685 Ján Križan, počas jeho
pôsobenia bol v roku 1692 postavený v Skalitom prvý drevený, filiálny kostol
zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Za jeho správy sa v Čadci začali viesť
cirkevné matriky.

Ďalší rozvoj farností na horných Kysuciach

V 80. rokoch 17. storočia došlo k ďalšej výraznej udalosti nielen pre
náboženské dejiny obce. Čadca sa stala majetkom žilinskej rezidencie
jezuitov, ktorá bola založená z testamentárneho odkazu ostrihomského
arcibiskupa Juraja Selepčéniho. 

Vďaka tomu možno v tejto oblasti reálne predpokladať jezuitské misie, ktoré za účelom rýchlejšej rekatolizácie pohraničných oblastí celkom iste podporoval aj strečniansky zemepán Esterházi.

Nového zemepána dostala Čadca až v roku 1714, kedy ju od žilinských
jezuitov vykúpil za 6880 zlatých Juraj Erdödy. 

V roku 1723 bol vybudovaný nový filiálny kostol sv. Jána Krstiteľa v Skalitom a čadčiansky farár Adam Beško ho na sviatok Všetkých svätých toho istého roku aj požehnal. Pri stavbe toho kostolíka výdatne pomáhal tešínsky jezuita páter Leopold
Tempes, ktorého farár Beško ustanovil za správcu vo veci stavby kostola
v Skalitom. Skalité sa z pôvodnej farnosti odčlenilo ako prvé, pretože farnosť
Čadca bola veľmi rozsiahla a náročná na pastoráciu.

V roku 1749 vznikla nová farnosť v Skalitom s filiálkami Čierne
a Oščadnica. Pre nedostatok kňazov však bola v roku 1761 znova pripojená
k Čadci a k definitívnemu odčleneniu prišlo v roku 1772. V 80. a 90. rokoch
došlo na Kysuciach k erigovaniu viacerých nových farností, ktorých vznik bol
financovaný z tzv. náboženského fondu.

V roku 1788 vznikla farnosť v Oščadnici, o rok neskôr v Rakovej, v roku
1796 v Čiernom a o rok neskôr v Staškove. Okrem farností, ktoré boli
odčlenené z bývalej veľkej čadčianskej farnosti vznikli v roku 1789 aj fara
v Krásne a v roku 1796 fara v Javorníku-Čiernom (dnes Makov). Vznikom
nových farností vznikol predpoklad na nové administratívne členenie
v diecéze.

V rámci organizácie Nitrianskej diecézy patrila farnosť Čadca do
Trenčianskeho archidiakonátu, ktorého existencia je doložená už v roku 1235.
K deleniu tohto veľkého územia (zaberal celú Trenčiansku stolicu) došlo až za
biskupa Jozefa Vuruma v roku 1821, kedy vznikol Žilinský archidiakonát. Ešte
koncom 18. storočia bol vytvorený kysuckonovomestský dekanát, ktorý sa
potom stal súčasťou Žilinského archidiakonátu.

Do roku 1790 patrili farnosti Čadca, Stará Bystrica, Skalité a Zákopčie
do dekanátu Kysucké Nové Mesto, Turzovka zase do Bytče. V roku 1790
vznikol dekanát so sídlom v Čadci, do ktorého boli začlenené farnosti Čadca,
Oščadnica, Skalité, Raková, Zákopčie, Turzovka a Vysoká. Neskôr pribudli aj
Čierne, Javorník-Čierne a Staškov.

Po všetkých týchto zmenách ostala Čadci jediná filiálka v Horelici.
Tento status fungoval až do roku 1870, kedy bol vytvorený nový turzovský
dekanát. Do čadčianskeho dekanátu potom už patrili len farnosti Čadca,
Oščadnica, Skalité, Čierne a Krásno, ktoré sem bolo pričlenené
z kysuckonovomestského dekanátu.

K opätovnému spojeniu došlo až v modernej ére, v roku 1952 bol
zrušený turzovský dekanát a dodnes sú horné Kysuce začlenené do
čadčianskeho dekanátu.

Počas existencie farnosti v Čadci tu pôsobili mnohí kňazi:

Evanjelickí:

1620-1654 - Matej Platani
1654-1672 - Juraj Rudinský st.
1680 - Ondrej Bazilides

Katolícki:

1674 - Gabriel Ferdinand Kviedčinský
1676-1677 - Ján Ribarsky
1677-1685 - Tomáš Kubica
1685-1695 - Ján Križan
1698 - Ján Kanovič
1698-1727 - Adam Beško
1727-1749 - Martin Stankovič
1749-1752 - František Belaj
1752-1756 - Ján Sartoris
1756-1758 - Ján Košťál
1758-1760 - František Škrekaj
1760-1800 - Lukáš Pažický
1800-1810 - Juraj Géci
1810-1825 - Ján Bielek
1825-1838 - Ján Karell
1838-1840 - Štefan Bútor
1840-1849 - František Xaver Daniš
1849-1853 - František Lerch
1853-1890 - Ján Raška
1891-1904 - Ignác Tvrdý
1904-1920 - Štefan Beniač
1921-1940 - Štefan Stolárik
1940-1953 - Rudolf Kunda
1953-1980 - Rudolf Števuľa
1980-1995 - Milan Kavor
1995-1997 - Marek Hriadel
1997-2002 - Ivan Konečný
2002-2016 - Emil Floriš
2016 - Ladislav Stromček

(Pozn.: kapláni, pôsobiaci v Čadci, sú uvedení na inom mieste).

Významné osobnosti cirkevného života

Vo farnosti pôsobili viaceré významné kňazské osobnosti napr. bernolákovec
Lukáš Pažický, prekladateľ a národovec František Xaver Daniš, kaplánmi
v Čadci boli národne uvedomelí kňazi ako Michal Mihalovič, Andrej Lemeš,
Ján Raška, Juraj Lenčo či Henrich Radlinský.

V modernej dobe tu dlhší čas pôsobil kanonik, cirkevný historik a opát
Ladislav Belás. Z farnosti však pochádzal aj rad významných kňazov.
spomenúť treba Ondreja Bazilidesa, ktorý pôsobil ako ceremonár a biskupský
notár v Nitre, Jána Nepomuka Derčíka, národovca, profesora biblických vied,
ostrihomského kanonika a kráľovského cenzora, Jána Nepomuka Nemčáka
pochádzajúceho z Horelice, ktorý bol spoluzakladateľom Matice slovenskej,
katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom i Spolku sv. Vojtecha.

Z Horelice pochádzal i Jozef Bukovan, ktorý kňazský život prežil v Sliezsku,
pôsobil v pútnickom chráme vo Frýdku, bol farárom v Bruzoviciach, kde sa
tešil veľkej obľube a úcte.

Kňazi - rodáci

V súčasnosti z Čadce pochádzajú títo kňazi : Stanislav Bukovan,
Ľubomír Dávidík, František Duraj, Marian Ďurčan, František Gábriš SJ, Milan
Gábriš, Ondrej Gábriš SJ, Štefan Gužík, Miroslav Hafera, Alojz Halgašík,
Ladislav Herman, Peter Hluzák, Peter Holbička, Pavol Hovořák, Viliam
Chrastina, Milan Karnett, Peter Kučák MC, Stanislav Kučák OFMCap., Gustáv
Lutišan, Patrik Masár, Rastislav Najdek, Ján Palúch SVD, Jozef Petrek, Pavol
Porochnavec, Alojz Potočiar, Ján Šmelka, Stanislav Urbánek, Ján Úskoba,
Marián Valašík SJ.

Filiálka Horelica

Horelica vznikla na konci 16. storočia, prvá písomná zmienka
pochádza z roku 1593. Pôvodne sa dedina nazývala Prašivá i Podprašivá.

Podobne ako Čadca spočiatku patrila Budatínskemu, od druhej polovice 18.
storočia Strečnianskemu panstvu. V roku 1786 mala 116 domov, 174
rodín a 764 obyvateľov. 

V roku 1850 tu žilo 1100 slovenských katolíckych a 5 židovských obyvateľov. V roku 1944 bola pripojená k Čadci.

V Horelici je postavená kaplnka sv. Anny z roku 1894. Z obce pochádza významný kňaz a národovec Ján Nepomuk Nemčák, vďaka ktorému boli v Horelici postavené školy.

Nové farnosti v Čadci

S rastom počtu obyvateľov sa rozdelila aj pôvodná čadčianska farnosť.
1. júla 1999 vznikla nová farnosť na sídlisku Kýčerka - farnosť sv. Jozefa
robotníka Čadca-Kýčerka, kde bol posvätený kostol 5. decembra 1998.

K veľkým zmenám došlo vo februári 2008, kedy bola pápežom
Benediktom XVI. zriadená nová Žilinská diecéza. V rámci nej došlo k novému
usporiadaniu dekanátov i k vzniku nových farností.

V júli 2011 sa z farnosti Čadca-mesto odčlenila nová farnosť v časti
Milošová farnosť Sedembolestnej Panny Márie Čadca-Milošová.

Dňa 1. januára 2018 bol obnovený dekanát Turzovka, do ktorého boli z čadčianskeho dekanátu začlenené farnosti Makov, Vysoká n. K., Korňa (s pútnickým miestom Živčáková), Turzovka, Klokočov, Podvysoká, Staškov.

V súčasnosti patria do Dekanátu Čadca tieto farnosti: Raková,
Zákopčie, Čadca-mesto, Čadca-Kýčerka, Čadca-Milošová, Svrčinovec, Čierne a Skalité.

Spracoval: Mgr. Drahomír Velička, PhD.