Keďže Čadca vznikla v roku 1534, môžeme predpokladať, že jednoduchý drevený kostol si obyvatelia mohli postaviť ešte do konca 16. storočia. Istou indíciou môže byť listina z roku 1601, v ktorej sa hovorí, aby sa panský krčmár postaral o kňaza, keď príde do Čadce.

Predpokladom pre vznik farnosti je existencia kostola, takže v roku 1620 musel kostol v obci stáť. Bol však, podobne ako celá nová farnosť evanjelickým. V roku 1632 sa už kostol spomína konkrétne.

Prvý detailnejší opis poznáme až z roku 1674, z kanonickej vizitácie archidiakona Novosedlíka. V lete 1645 bol kostol i dedina vyrabovaná regulárnym nemeckým vojskom, ktoré sa spoločne s posádkou z Jablunkovských šancí pohlo smerom na Kysuce a začalo plieniť rad radom každú obec, cez ktorú prechádzalo. Čadcou vojsko tiahlo 4. júna. Z kostola odcudzili liturgické rúcha, paramenty a istý obnos peňažnej hotovosti.

Drevený kostol bol zasvätený sv. Bartolomejovi, no oltárny obraz predstavoval Narodenie Krista. Vizitátor doslova spomína krásne vyhotovený oltár. Kostol mal v nízkej veži dva zvony. Jeden zo zvonov bol do Čadce prenesený ešte v roku 1628 z Brodna.

Kostol bol zariadený jednoducho: mal elegantne vyzdobenú kazateľnicu, tri kalichy, oltárne plachty, kalichové vélum, purifikatórium, štyri drevené svietniky a rímsky misál. Kostol mal dvojitý chór a zdobili ho viaceré sochy a obrazy. Zariadenie a posvätná výbava sa časom dopĺňala.

Pri ďalšej vizitácii 18. januára 1700 sa konštatuje, že kostol je drevený, zvnútra i zvonka jednoduchý a starý. Je chudobný, bez darov a nemá iné príjmy len zo zvončeka. V tejto vizitácii sa uvádza ako súčasť oltára aj svätostánok a relikviár.

Ešte podrobnejšie informácie o jeho vzhľade nájdeme vo vizitácii z roku 1713. Kostol bol osvetlený 4 oknami, mal už aj organ s 5 mutáciami. Vo veži boli tri zvony, ale novým prvkom bol kamenný oltár zasvätený sv. Bartolomejovi apoštolovi, do ktorého bol vložený už spomínaný relikviár posvätený ešte biskupom Tomášom Pálfim (1669-1679).

Súčasťou kostola bola i drevená sakristia na úschovu posvätnej výbavy. Samotná stavba bola však už rokmi poškodená. Úplne jednoznačne to potvrdzujú slová nasledujúcej vizitácie z roku 1728, že kostol sa viac nedá opraviť.

K zasväteniu kostola sv. Bartolomejovi pravdepodobne došlo až v čase, kedy sa kostol dostal do rúk katolíkom, tzn. v období rokov 1672-73. Podľa tradície je sv. Bartolomej patrónom garbiarov, kožušníkov, mäsiarov či krajčírov, ale niektoré zdroje uvádzajú aj pastierov a sedliakov. Je možné, že toto by mohla byť motivácia zasvätenia kostola sv. Bartolomejovi.

Čadca bola osídlená najmä valachmi, ktorí viedli pastiersky spôsob života. Jednoznačne dokázať sa to však nedá. Svätému Bartolomejovi je okrem neho dedikovaných viacero kostolov na Slovensku napr. vo Fričovciach, Hniezdnom, Jamníku, Lúkach pri Púchove, Osuskom, Prievidzi, Selci či Vrícku.

V niekoľkých prípadoch dokonca tento svätec prešiel aj do komunálnej heraldiky, ako v prípade obcí Hniezdne, Nová Lesná, Selec, Vrícko ale aj Čadca. Do obecnej pečate sa symbol sv. Bartolomeja v Čadci dostal až po udelení trhového privilégia v roku 1778, kedy sa Čadca stala mestečkom (oppidum). Od tých čias ho však využívala v obecnej pečati a pečiatke až do roku 1945.

K svojmu starému symbolu sa mesto vrátilo až po roku 1989. V súčasnosti je sv. Bartolomej aj súčasťou mestského erbu.

Späť ku kostolu. Starý drevený kostolík už skutočne dosluhoval a bol najvyšší čas, aby farnosť dostala dôstojný farský chrám. K výstavbe nového kostola farníkov povzbudzovali aj jezuitskí pátri, ktorí dôverne poznali kysucké prostredie zo svojho misijného pôsobenia.

Tak archívne pramene ako aj staršie práce uvádzajú, že kostol v Čadci sa začal stavať práve vďaka povzbudeniam a úsiliu pátra Juraja Imrichoviča. Páter Juraj Imrichovič spočiatku, okolo roku 1730, vyvíjal misijné aktivity spoločne s pátrom Gabrielom Jóbom v Turci, v Kláštore pod Znievom a v katalógoch je zapísaný ako tzv. potulný misionár patriaci ku kláštoru v Liptovskom Mikuláši.

V roku 1733 biskup Adam Ladislav Erdödy povolal jezuitskú misiu do Nitrianskej diecézy a to do oblasti Lednice, Púchova a Lúk pod Makytou. Odtiaľ ale misionári navštevovali aj susedné i vzdialenejšie dediny. Cez leto sa venovali Púchovčanom a Kysučanom. Skupinu viedol páter Jób a predpokladáme, že s ním pôsobil práve páter Imrichovič.

Nie je pravdou, ako to uvádza staršia literatúra, že nový murovaný kostol bol postavený na mieste starého dreveného, pretože v čase jeho výstavby, v roku 1733, drevený ešte stál.

Vtedajšiu situáciu zachytil opis farnosti z roku 1733, kde sa píše, že čadčiansky kostol bol oddávna drevený, teraz je už úplne prehnitý aj strecha je tak poškodená vekom, že každým dňom možno očakávať jej zrútenie. Nie je ani dosť priestranný.

S ohľadom na to začali samotní chudobní farníci na vlastné náklady v minulom roku stavať nový kamenný a dosť priestranný kostol, ktorý je už do polovice vyzdvihnutý. Ale pretože chudoba ľud veľmi vyčerpávala, dokončenie kostola, ak nebudú mať nejakú významnejšiu pomoc, môže pretrvávať po viac rokov. Výstavbe kostola sčasti pomohol aj zemepán a patrón Juraj Erdödy.

Murovaný kostol bol postavený v barokovom slohu v najzadnejšej časti chotára vtedajšej obce, na vŕšku, orientovaný na východ. Obkolesoval ho rozsiahly cintorín s krížom.

Kostol mal vybudovanú aj kryptu, od pochovania do nej sa platilo 6 zlatých. V interiéri sa pôvodne nachádzal len starý kamenný oltár zasvätený sv. Bartolomejovi prenesený zo starého kostola.

Oltár bol v roku 1762 nahradený novým, a tiež boli zaobstarané dva bočné oltáre, ktoré kostolu daroval Juraj Erdödy. Jeho erb sa nachádza nad oltárnym obrazom.

Pôvodne sa v kostole nachádzal dvojitý drevený chórus s organom so 6 mutáciami, ktorý bol taktiež prenesený zo starého kostola. Veža bola postavená spolu s kostolom a viseli v nej najskôr dva zvony a postupne boli zaobstarané ďalšie.

Vedľa oltárneho obrazu sa nachádzajú sochy sv. Joachima a Anna, rodičov Panny Márie. Po stranách sa nachádzajú sochy sv. Augustína so srdcom v ruke a sv. Gregora Veľkého. Uprostred oltára sa nachádza svätostánok.

Na pravej i ľavej strane boli bočné oltáre dedikované sv. Jánovi Krstiteľovi a sv. Anne. V súčasnosti sú na nich sochy Božského Srdca a Panny Márie. Sochy nahradili pôvodné obrazy počas veľkej renovácie kostola v roku 1899 za farára Ignáca Tvrdého.

V roku 1751 a 1783 boli z boku veže pristavené kaplnky, ktoré však časom stratili svoju funkčnosť a neskôr z nich urobili vedľajšie vchody. V interiéri kostola sa nachádza krásna kazateľnica, hore so soškou Krista Spasiteľa, okolo ktorého sa nachádzajú štyria evanjelisti.

V roku 1800 bol vybudovaný murovaný chórus. Organ bol viac ráz prestavovaný. Na priečelí kostola sa nachádza socha Panny Márie Kráľovnej nebies. Pri stavbe kostola jezuiti darovali sochu Panny Márie, ktorá sa časom rozpadla. Tú, ktorá je na priečelí kostola, zakúpil kaplán Štefan Beniač za 250 zlatých, ktoré obetovali v zbierke veriaci v Mníchove od firmy Mayer.

Počas prvej svetovej vojny boli rekvirované zvony na vojenské účely. Po jej skončení boli zakúpené nové zvony Bartolomej, Cyril a Metod a Mária. Používal sa aj menší zvon umieráčik.

Elektrifikovanie kostola sa urobilo v roku 1922. Počas pôsobenia dekana Števuľu boli aj zvony prevedené na elektrický pohon. Nad svätyňou sa nachádza druhá vežička, ktorej vrchol zdobí pozlátená socha sv. Bartolomeja, ktorý drží v pravej ruke nôž a v ľavej kožu. Na tejto vežičke je tiež zvonček, s ktorým sa zvonilo na pozdvihovanie.

Čadčianskemu kostolu boli pápežom Piom VII. udelené plnomocné odpustky na dni: v nedeľu v oktáve sv. Jána Evanjelistu, na Veľkonočný utorok, v nedeľu v oktáve sv. Bartolomeja, na Hody a na 14. nedeľu po Duchu Svätom.

Kostol spočiatku nebol konsekrovaný, ale len požehnaný. Slávnostnú konsekráciu kostola vykonal nitriansky biskup Jozef Vurum presne 100 rokov po jeho výstavbe, na sviatok Premenenia Pána, 6. augusta 1834. Počas konsekrácie boli do hlavného oltára vložené relikvie sv. mučeníkov Klimenta, Inocenta a Jukundy.

Kostol je jednoloďový so segmentovým uzáverom presbytéria a predstavanou vežou, krytý valenou klenbou s lunetami, zbiehajúcimi do pilierov. Baroková fasáda je členené lizénovým rámom.

Spracoval: Mgr. Drahomír Velička, PhD.